Tokajské vinohradníctvo vzniklo už v mladšej dobe rímskej /3.-4. storočie n.l./. V období sťahovania národov / 5.storočie n.l./ došlo k prechodnému úpadku vinohradníctva, ktoré nadobudlo väčší rozmach až po príchode Slovanov. Maďari, ktorí v posledných vlnách sťahovania národov prišli cez Karpaty pod vedením Almusa a jeho syna Arpáda, našli tu už výsadby vínnej révy, uvádza to uhorský kronikár Anonymus a Z. Balász v knihe Das Buch vom Ungerwein. Svedčí o tom aj pomenovanie TOKAJ, ktoré je slovanského pôvodu odvodeného od "STOKAJ" s významom sútoku dvoch riek Bodrogu a Tisy. Tatárske vpády /1241-1242/ priniesli zničenie vinohradov a vyľudnenie tejto oblasti. Jej obnovu podporil uhorský kráľ Belo IV./1235-1270/, ktorý kolonizoval toto územie talianskymi osadníkmi, ktorých usídlil v tokajských vinohradníckych obciach. Je predpoklad, že aj názvy obcí si taliani pomenovali na pamiatku svojho kraja. Obec Bara priamo súvisí s osadníkmi talianskeho mesta Bari, obec Viničky mala pôvodný názov v r. 1249 Zeuleus a v Maďarsku je to obec Tállya, mimo toho sa tu zachovali aj talianske priezviská. Sám kráľ Belo IV. nazýval tento kraj "zem Talianov". Talianski vinohradníci si doniesli a vysadili aj nové odrody viniča a to Furmint, Ballafant, Bokator, z ktorých práve Furmint sa stál základnou tokajskou odrodou. Písomné sú doložené vinohrady v r.1249 v obci Zeuleus /Viničky/, v r.1390 v Malej Tŕni a v r.1410 v Bare. Cirkevné desiatky z vína v Zemplínskej župe priniesli v r.1380 Jágerskému episkopátu viac ako 10 tisíc dukátov.

        Velký rozvoj vo vinohradníctve bol aj za čias kráľa Mateja Korvina /1458-1490/, keďpokračovali spory o majetky a vinice uhorských panovníkov s cirkevnou mocou. V čase tureckých vpádov a tureckej nadvlády v 16.stor.a v 17.stor. v búrlivom období s proti habsburgovskými a kuruckými vzburami, keďbol neustály boj o toto územie medzi Uhorskom a Sedmohrádskom, Dolnou a Hornou zemou boli rozširované a budované nové pivnice v tufovom podloží, ktoré slúžili nielen na skladovanie vína ale aj ako úkryty pre ľudí a ich majetok pred rabujúcim vojskom. Zo záznamov je známy 17.júl 1660 keďdo Malej Tŕne vtrhlo cisárske vojsko, ktoré vyrabovalo plné pivnice a odviezlo sudy s vínom. V tom období prevládalo pestovanie Furmintu, Lipoviny, Ballfantu, Gohéra a Muškátu a vyrábali sa sladké a rezké vína, ale aj tažké, samorodné, "pečienkové" vína. Prvý tokajský výber /aszú/ vyrobil na veľkonočné sviatky v r.1650 v Sárospataku Sepsi Laczko Maté pre vdovu po Jurajovi Rákoczim I. Zuzannu Lórantffyovu . Už v r. 1655 bolo v Uhorsku uzákonené zbieranie cibéb /hrozienok/ a tým sa vlastne začala výroba tokajských výberov. Éra vlády Rákócziovcov a Lórantffyovcov bola spájaná nielen s uhorskými povstaniami, ale aj s reformáciou a podporovaním vzdelanosti. Ich pozvanie prijal a pôsobil v školskom meste Sárospataku aj Ján Amos Komenský. Už od začiatku 16.stor. sa stalo tokajské víno hlavným vývozným tovarom bardejovských a levočských kupcov. Získavali ho z mestských tokajských viníc. Slobodné kráľovské mesto Levoča patrilo medzi najväčších vlastníkov viníc v tokajskej oblasti. Levočskí mešťania mali v držbe vinice v terajšom Maďarsku, na kúpu ktorých boli vydané vecné listiny. Tokajské víno sa dostávalo cez severné hranice Uhorska najmä do Poľska na trhy do Krakova, Vratislavy a Krosna . Aby nedošlo k falšovaniu pravého tokajského vína, kupci ručili za jeho pravosť slovenským názvom "samorodný", co znamenalo aj ochranu jeho pôvodu. Najväčšiu slávu a obdiv si tokajské získalo na francúzskom kráľovskom dvore Ľudovíta XIV./1638-1715/, kde si získalo titul "Vinum regum - rex vinorum" "Víno kráľov - kráľvín". Tento nápoj kráľovi doniesol František Rákoczi II., rodák z Borše, ktorému kráľ ponúkol azyl po neúspešných uhorských povstaniach. Tokajské víno si dovážal na ruský cársky dvor aj cár Peter I. a aj jeho následnícka cárovná Katarína. Tokajské víno a aj jeho darkyňu Máriu Teréziu /1740-1780/ blahorečil pápež Benedict XIV.: "Nech je požehnaná zem, ktorá ťa zrodila, nech je požehnaná dáma, ktorá ťa poslala a nech som požehnaný aj ja, že som ťa mohol požívať." Znížením hospodárskeho a spoločenského významu hornouhorských miest v 18. stor. a zavedenie vysokých colných poplatkov klesol vývoz vína z Uhorska a to spôsobilo aj pokles plôch vinohradov. Koncom 19.stor. spôsobila fyloxéra veľké škody vo vinohradoch aj v tokajskej oblasti a táto vinohradnícka oblasť ostala bez života. O obnovu vinohradov sa zaslúžil Ján Mathiasz /1838 -1921/ z Viničiek, ktorý práve v tokajskej oblasti objavom pestovania viniča na imúnnych pieskoch a vyšľachtením veľkého počtu kultivarov hrozna položil základy šľachtenia v Uhorsku. Po vzniku ČSR bola tokajská oblasť štátnou hranicou rozdelená, no tým sa nezmenili ani pôdne, ani klimatické podmienky, ale pre výskum bola založená v r.1924 v Malej Tŕni Výskumná stanica vinohradnícko vinárska, ktorá pôsobila vo výskume odrôd vinica, viničných tratí a technológie výroby tokajských vín.

Tokajská oblasť- charakteristika

        Tokajská oblasť patrí medzi naše najmenšie vinohradnícke oblasti, ale svojou jedinečnosťou je jednou z najznámejších. Kvalita a výnimočnosť tokajských vín je daná viacerými vzájomne súvisiacimi činiteľmi. Sú to : prírodné, t.j. geologicko-pôdne, geografické, klimaticko - poveternostné podmienky, pestované odrody Furmint, Lipovina a Muškát žltý schopné ušľachtilého prezrievania a tvorby cibéb, osobitná technológia spracovania hrozna a výroby vína, jedinečná forma skladovania, dlhoročného dozrievania v podzemných tufových pivniciach s konštantnou teplotou v priebehu celého roka. Charakter tohto regiónu tvorí sopečné zloženie pôdy, kde sú zastúpené andezity, ryolity a ich tufy, ktoré sú základom ťažkých ílovitých a ílovito-hlinitých zemín, bohatých na minerálne prvky. Horniny, ktoré sa nachádzajú v pôdach na zemplínskych pahorkoch, sú zväčša kyslej povahy. Vinohrady sa väčšinou rozkladajú v strednej a hornej polovici svahu v kamenitých a tufových pôdach. Práve tieto pôdy vytvárajú priaznivé tepelné pomery pre tokajské kultivary hrozna počas klimatických výkyvov vo dne a v noci. Ich výhodou je, že absorbujú teplo, ktoré v noci sála a vyrovnáva tepelné rozdiely medzi jednotlivými časťami dna. Tým sa urýchľuje dozrievanie hrozna a vznikajú priaznivé pomery na vytváranie buketných a aromatických látok v tokajskom víne. Pre dozrievanie tokajských kultivarov hrozna majú veľký význam makroklimatické i mikroklimatické faktory v priebehu životného a ročného vegetačného cyklu viniča. Patria k nim teplota vzduchu a pôdy, dĺžka slnečného svitu a množstvo atmosférických zrážok. Charakter tokajských vín výrazne ovplyvňujú špecifické odrody hrozna. Za tokajské sa považujú tri základné kultivary ktoré musia byt' zastúpené v tokajskom víne v určitom pomere. Základným tokajským kultivarom hrozna je Furmint, ktorý sa podieľa na výrobe tokajského vína 65 %, druhým tokajským kultivarom je Lipovina, ktorá je zastúpená vo víne 25 % a ďalšou tokajskou odrodou hrozna je Muškát žltý, ktorý sa zúčastňuje asi 10 % -nim podielom na výrobe tokajského vína. Tri základné tokajské kultivary majú tú vlastnosť, že v priebehu dlhej, teplej jesene sa pri neskorých zberoch sa za pomoci plesne Botrytis cinerea Persoon vytvárajú hrozienka - cibéby, ktoré sú základom pri výrobe tokajských výberov. Klasická výroba tokajských vín je založená na dlhoročnej pozvoľnej oxidácií vín v malých /136-250 l / dubových sudoch, v hlbokých tufových pivniciach , pri stálej teplote 10 -12°C, vysokej vlhkosti vzduchu 88 - 95 % a za pôsobenia pivničnej plesne Cladosporium cellare. Je známe, že výroba tokajských vín je založená na oxidatívnej technológii už od samotného zberu a spracovania hrozna. Začína sa to prezrievaním hrozna, vyberaním cibéb, nakvášaním rmutu a vylúhovaním cibéb, pokračuje istou oxidáciou mladého vína už v čase jeho vytvárania sa a končiac niekoľkoročným zrením v menších drevených sudoch. Existujú tu dva smery oxidácie. Prvý smer je reprezentovaný tzv. hrubou - priestorovou oxidáciou, keď mladé vína po druhom stočení sa ponechávajú v neplných sudoch počas jedného až troch mesiacov, pričom sa na povrchu - hladine vína vytvorí "kožka" tvorená kvasinkami (tento smer je praktizovaný u niektorých výrobcov v maďarskej časti Tokaja). Pripomína to istú výrobu sherry vín.